Za siedmimi horami, dvanásť mesiačikov alebo tri oriešky pre Popolušku – to je len pár z mnohých čísel, ktoré sa vyskytujú v ľudových rozprávkach. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či majú takéto čísla nejaký význam? Či danej rozprávke dotvárajú zmysel, alebo ide len o náhodu?  

Najstaršie dôkazy o tom, že určité čísla sa považovali za posvätné, pochádzajú zo starovekej Mezopotámie. Podľa Bérossa, babylonského kňaza, ktorý spisom Babyloniaka posunul ďalej poznatky o starovekej Mezopotámii Grékom a Rimanom, sa číslam pripisuje náboženský význam už od praveku. Mezopotámsky symbolizmus a mystika čísel sa neskôr rozšírili aj k susedom Sumerov – Indom, Peržanom, Židom a Grékom. 

Kedysi, ba dokonca aj v Biblii, boli niektoré čísla akýmsi druhom šifry pre určitú skutočnosť. Sedmička sa napríklad považuje za znak plnosti a desiatka je zas vo viacerých kultúrach symbolom šťastia. O symbolike čísel je teda užitočné niečo vedieť aj dnes. Môže nám to pomôcť lepšie preniknúť do spôsobu myslenia v minulých dobách, a tak vnímať niektoré jemné odtiene starovekých textov, ale aj ľudových rozprávok. 

Trojka zohráva dôležitú úlohu v najrôznejších kultúrach. Vo väčšine z nich sa spája so vznikom vesmíru a jeho rozložením. V Egypte sa za hlavné elementy sveta chápu nebo, zem a podsvetie. Rovnako sa aj bohovia často spájali do trojíc. Ak sa z Egypta presunieme do Indie, k hinduistickému náboženstvu, môžeme spomenúť trojicu bohov Brahmu, Višnu a Šivu. Práve takéto božské trojice sa mohli do ľudových rozprávok preniesť ako postavy troch bratov. 

Sedmička bola považovaná za veľmi šťastné číslo. Takmer vždy poukazuje na pozitívne aspekty života – týždeň má sedem dní, v dúhe je sedem farieb, poznáme sedem divov sveta a v hudbe existuje sedem tónov. Aj v ruskej kultúre je číslo sedem symbol šťastia. V staroslovanskej mytológii sa hovorí o siedmich bohoch staroruského panteónu či o siedmich nebesiach. 

Číslo dvanásť sa v mnohých kultúrach považuje za číslo najvyššej dokonalosti. Môže vzniknúť násobkom trojky a štvorky, dvoch čísel s vysokou magickosťou, ale aj ako súčet päťky a sedmičky – opäť dvoch vysoko magických čísel. Nielenže rok má dvanásť mesiacov a poznáme dvanásť znamení zverokruhu, ale aj deň môžeme rozdeliť na dve dvanásťhodinové časti. Toto číslo sa stalo súčasťou mnohých meracích a menových systémov – jedna anglická stopa je dvanásť palcov, šiling je zas dvanásť pencí. 

Myslím si, že všetci máme obľúbenú rozprávku z detstva. Dokonca sú aj takí, ktorí rozprávky vyhľadávajú i v dospelosti. Ale čo je to vlastne rozprávka? Definovať sa ju pokúšali mnohí, ale najlepšie a najdôkladnejšie sa to podarilo ruskému literárnemu vedcovi Vladimirovi J. Proppovi. Ten uvádza, že v rozprávke sa musí vyskytnúť rozuzlenie deja v podobe akejsi spásy (napr. záchrana krásnej princeznej z vysokej veže, návrat Janíčka a Marienky domov, zrušenie kliatby zlej čarodejnice a podobne). Každá kultúra preniesla do rozprávok vlastné spoločenské reálie, hrdinov, tradície a hodnoty, čím vznikli významné kultúrne variácie. Rozprávka plní viacero funkcií, prostredníctvom príbehov a obrazov umožňuje prenos kľúčových etických pojmov a podporuje proces socializácie. 

Jednou z najvýraznejších čŕt žánru ľudovej rozprávky je symbolika – konkrétne číselná. Na našom území sa stretávame najmä s číslami tri, sedem, deväť a dvanásť. V slovenských ľudových rozprávkach sa najčastejšie spomína číslo tri. Veď čo by to bolo za rozprávku bez trojhlavého draka alebo troch neuskutočniteľných želaní kráľa, ktoré statočný rytier aj tak zvládne splniť?  

Niektoré čísla sú jasné už na prvé prečítanie alebo pozretie rozprávky a ich význam si dokážeme hneď domyslieť – dvojka je takmer vždy symbolom dvojice, ktorá čitateľovi ukazuje dva protikladné znaky. Na protikladnej dualite sú založené mnohé rozprávkové zápletky – dobro a zlo, čierna a biela, život a smrť, svetlo a tma alebo bohatstvo a chudoba. Trojka v sebe skrýva najväčšiu magickosť. Rybárovi zlatá rybka plní tri želania, Popoluška si otvára tri oriešky, princ bojuje s trojhlavým drakom, kráľ v rozprávke Soľ nad zlato má tri dcéry… Pokiaľ sa dej rozprávky odohráva okolo postáv troch súrodencov, rozprávač preukazuje sympatie najmä tomu tretiemu, najmladšiemu. Od oboch starších sa očakávajú veľké skutky a ten najmladší je v očiach ostatných nešikovný alebo hlúpy. Najmladší však neskôr preukáže, že pýcha sa nevypláca, keďže zdravým rozumom predbehne súrodencov v rôznych úlohách, ktoré sa menia od rozprávky k rozprávke. Jedným z najmagickejších čísel je sedmička, ktorá sa objavuje najmä v súvislosti s časom. Hrdinovia rozprávok často musia niečo vykonať do siedmich hodín, dní, týždňov či rokov. Číslo sedem tak pridáva príbehom zvláštnu rytmiku a pocit, že všetko má svoj presne stanovený čas.  

Úvodné slová v rozprávkach, ako napríklad kde bolo, tam bolo, majú schopnosť okamžite nás preniesť do magického sveta. Tieto frázy nie sú len ozdobou, ale aj bránou do príbehu, ktorá naznačuje, že nás čaká niečo výnimočné, mimo bežnej reality. Každá kultúra má svoje špecifiká, a tak sa menia aj úvodné slová. Ak si otvoríme pôvodné Dobšinského rozprávky (Prostonárodné slovenské povesti, zv. 1 – 3) a prečítame si čo i len pár príbehov, zistíme, že v mnohých z nich musí mládenec prejsť sedemdesiatsedem krajín, aby objavil poklad či vyslobodil princeznú. Zdvojená sedmička v takýchto prípadoch môže vyjadrovať, že dané miesto je veľmi vzdialené a je až takmer neľudské dostať sa tam. Keďže miesto nie je priamo určené, má väčšiu anonymitu, a my, čitatelia, môžeme použiť na jeho dotvorenie predstavivosť. 

Nespočetne veľa rozprávok sa začína slovami за тридевять земель (za trideviať zemeľ) alebo в тридесятом царстве (v tridesiatom carstve). Aj keď sa môže zdať, že sú to len bežné frázy, nie je to tak úplne pravda. Oba výrazy vymedzujú vzdialenosť miesta, kde sa odohráva dej (alebo časť deja) rozprávky. Za výrazom тридевять (trideviať) sa skrýva číslo 27 (3 × 9). Niektorí jazykovedci zastávajú názor, že tento výraz pochádza z deviatkového (trojkového) systému počítania. Podľa staroslovanského kalendára ide zároveň o počet dní trvania lunárneho mesiaca, čiže cesta rozprávkového hrdinu by trvala presne tak dlho. Krajina, do ktorej putuje, sa nachádza veľmi ďaleko a je to miesto, odkiaľ sa ešte nikto nevrátil živý. To isté platí pre výraz тридесять (tridesiať). 

Číselná symbolika sa nachádza hádam vo všetkých ľudových rozprávkach. Dodáva im rytmus a nezameniteľnú štruktúru, ktorá je v ľudovej slovesnosti taká obľúbená. Objavili by ste čísla aj vo svojej obľúbenej rozprávke? Možno si pri vianočnom pozeraní Mrázika uvedomíte, že Baba Jaga sa Ivanovi otočí chrbtom trikrát – ide teda len o náhodu? 

Betz, O.: Tajemný svět čísel, Praha: Vyšehrad, spol. s. r. o., 2002. 158 s. IBAN 80-7021-546-1. 

Heller, J.: Symbolika čísel a její původ, Praha: Pastorační středisko při Arcibiskupství pražském, 2003. 34 s. ISBN 80-239-4414-2. 

KAZAČENKO, Boris Nikolajevič, 2007. Trideviatoje sarstvo, tridesiatoje gosudarstvo, ili kak sčitali naši predki. In: Nauka i žizň [cit. 2024-11-28]. Dostupné na: https://www.nkj.ru/archive/articles/11814/. 

Propp, V. J.: Morfológia rozprávky, Bratislava: Tatran, 1971. 192 s.